Istý čas po tom, ako chudobná pestovateľka tabaku Henrietta Lacksová v 31 rokoch porodila syna, nastalo u nej silné krvácanie.
Jej lekár ju poslal do nemocnice Johnsa Hopkinsa, jedinej, ktorá v Baltimore v roku 1951 ošetrovala aj černošských pacientov.
Ukázalo sa, že matka piatich detí mala pokročilé štádium rakoviny krčka maternice. Jej prognóza vôbec nevyzerala dobre a Lacksová ani netušila, akým prínosom sa stane pre medicínu a vedu.
Kým ju v nemocnici liečili, z jej krčka maternice lekári odobrali niekoľko vzoriek zdravého aj rakovinového tkaniva. Potom si všimli, že tieto bunky dokážu niečo, čo predtým nikdy nevideli. Mimo tela zostali nažive a donekonečna rástli.
Jeden výskumník z nich vytvoril nesmrteľnú bunkovú líniu, teda bunky, ktoré sa neobmedzene množia. Stále sa využívajú a kultivujú v laboratóriách po celom svete. Vedci dodnes vytvorili viac ako 50 miliónov ton Lacksovej buniek a použili ich vo viac ako 60-tisíc štúdiách.
Nádory sa prebúdzajú, keď ľudia spia. Čo ukázal nový výskum o rakovine? Čítajte Vďaka vlastnosti buniek množiť sa nekonečne sa stali výnimočným prínosom pre vedu. Pomohli pri vývoji vakcíny proti covidu-19, vakcíny proti obrne, pri výskume rakoviny či vývoji umelého oplodnenia.
Lacksová zomrela zhruba osem mesiacov po diagnóze. Na odobratie buniek nikdy nedala súhlas, v tom čase nebolo zvykom pýtať ho.
Jej rodina však dlho ani netušila, že jedny z najdôležitejších buniek pre medicínu vzišli z jej tela. Výskumník, ktorý bunky kultivoval, sa totiž snažil nešikovne zahladiť stopy.
Kým medicínske firmy zarábali na výrobe a kultivovaní buniek, Lacksovej dedičia žili väčšinu života v chudobe a nemohli si dovoliť ani zdravotné poistenie.
V roku 2021 zažalovali prvú z firiem, ktorá na predaji buniek zarobila miliardy.
V texte sa dočítate:
- ako sa vedec snažil zatajiť, odkiaľ je nesmrteľná línia buniek,
- prečo si Lacskovej muž v 70. rokoch myslel, že jeho žena je v skutočnosti nažive,
- ako dopadol súd Lacksovej rodiny a multimiliardovej firmy,
- či bol odber buniek bez súhlasu príkladom rasizmu.
Máme vašu ženu
Keď bunkový biológ George Otto Gey z nemocnice Johnsa Hopkinsa odobral zo vzorky Lacksovej tumoru jednotlivé bunky, vytvorenú líniu nazval HeLa, podľa prvých písmen mena nedobrovoľnej darkyne Henrietty Lacksovej.
Dovtedy vedci poznali iba bunky, ktoré žili v laboratóriu nanajvýš pár dní. Teraz mali bunky, ktoré boli prakticky nesmrteľné vďaka prirodzenej mutácii.
Dnes musia byť odobraté vzorky z ľudského tela anonymizované.
„Ale lekári v 50. rokoch sa týmto veľmi netrápili, takže jej identitu neustrážili,“ hovorí pre magazín Smithsonian Rebecca Sklootová, autorka knihy Nesmrteľný život Henrietty Lacksovej (v origináli The Immortal Life of Henrietta Lacks).
